Bílý žár

Kniha, ktorú som prečítala jedným dychom. Aj preto, že mám rada, keď je dej zasadený do netradičného, nevšedného prostredia, ktorým Ellesmerov ostrov v Arktíde určite je. Popri deji sa vždy dozviem toľko informácií, ku ktorým by som sa inak nedostala. Zaujímavé bolo prečítať si, ako sa tento nehostinný ostrov osídľoval - nasilu (každý štát má asi nejaké takéto boľavé miesta v histórii, aj Kanada) a potom ako chodili na ostrov cudzinci, brali si do Európy a Ameriky domorodcov ako suveníry a tí následne v novom prostredí veľmi rýchlo umierali. Pekná bola v knihe odpoveď jedného zo žiakov na otázku, že prečo to cudzinci robili: - lebo mohli. Domorodí obyvatelia si zvykli na drsné podmienky - nie je tu nič len ľad a skaly. Také zaujímavosti - Inuiti nepoznajú vďačnosť u nich je prirodzené pomáhať, klopanie na dvere považujú za urážku (podľa toho vedeli, že ide k ním cudzinec), ale zas to ich nezamykanie domov - ráno sa hlavná hrdinka zobudí na to, že niekto jej stojí pri posteli - čo tam bola bežná vec (asi by som dostala zrádnika, keby mi takto niekto pochodoval po dome), snežné verandy - tam si dávali dolu vrchné oblečenie, ktoré bolo pre zimu niekoľkovrstvové, opravovanie ponožiek rybími črevami, no jedálniček by som tiež s nimi nemenila (krvavá tulenia polievka, fermentovaný veľrybí tuk, raňajky - čaj a tuk, surová ryba), miestnosť bola pre nich neznesiteľne prekúrená na 16C, a keď išli von so psím záprahom tak bolo príjemných -20C, spanie v stanoch pri -50C, stavanie iglu z trojvrstvového snehu, neponáhľanie sa - nie pre lenivosť, ale aby sa nespotili a pot na nich nemrzol. Veľmi pekné, plastické opisy postáv - od ich alkoholizmu, cez boj so samotou, rezignáciou, pohltenie civilizáciou, ale aj všade sa rozpínajúcu politiku a moc peňazí, pre ktoré niektorí dokážu spraviť čokoľvek, i keď majú na to vždy iné dôvody. Do týchto krutých podmienok autorka ešte dala aj tri vraždy, ktoré ale niektorí chceli zamiesť pod koberec ako nešťastia a samovraždu. Hlavná hrdinka, ktorá nie je pre jej priamu povahu veľmi obľúbená, sa nechce zmieriť s ľahostajnosťou polície, starostu ani ľudí v okolí. Tým, že má neuveriteľné znalosti o prírode, dokáže logicky rozmýšľať, poskladá si jednotlivé kúsky informácií a rozhýbe aj nečinného policajta, ktorý má svoje osobné problémy a jeho hlavnou pracovnou náplňou je chytanie túlavých psov a oficiálne návštevy výskumných staníc na ostrove a životným poslaním je výskum hlodavcov na ostrove - lumíkov. Chce mať svoj pokoj a preto ho musí hlavná hrdinka do všetkého naháňať, ale nakoniec keď mu predloží dôkazy sa pustí do pátrania s ňou a pri tom, ako ju chytí kanadská pobrežná polícia ju zachráni. Nečakajte teda nablýskané laboratória a počítače chŕliace na počkanie kvanta informácií. Len jednu tvrdohlavú a húževnatú ženu a zabudnutého policajta, ktorý vyriešia tri vraždy. Opäť som sa trošku pasovala s pôvodnými inuitskými slovkami - chcela by som túto reč počuť naživo, ako to znie - v knihe autorka píše, že ako zurkot vody. Čo sa mi páčilo, v knihe je spomenutý (nie priamo) problém s globálnym otepľovaním. Ľadové medvede menia svoje zvyky, nedá sa spoľahnúť na pevnosť ľadu pre cesty cez vodu. Veľmi dobrá kniha, odporúčam.