Stallo

Keď som si prečítala na stránke literama.sk krátky obsah knihy Stallo, bez najmenšieho rozmýšľania som si ju hneď objednala. Opäť nejaký nový námet z prostredia, o ktorom veľa kníh nie je. Keď prišla kniha tak ma potešila hrúbkou (aspoň mi dlhšie vydrží) a veľmi sa mi páčil aj grafický dizajn obálky. Jednoduchý, ale knihu vystihol naozaj fantasticky. Príbeh zo Švédska o trolloch, ktorí unášajú deti. Štýl terajšieho písania kníh je taký, že už na prvých stranách sa niečo deje. Tu hneď začiatok je iný. Taký pozvoľný a hlavne čo je netradičné, plný opisov, ktoré sa už tiež z kníh vytrácajú. Ale opisy v knihe sú tiež iné. Krátke, výstižné vety. Málo priamej reči. Veľmi pekne zvolené a naukladané slová (za čo sa skláňam pred prekladateľkou). Opisy tu neunavujú a nie sú zbytočné. Sú v celej knihe a aj keď niekedy by som povedala, že nemajú s dejom nič spoločné, tak sa do tejto knihy neuveriteľne hodia, ako keď obrázok namaľovaný pastelkami okontúrujete čiernym atramentom. Dej sa vlastne sústreďuje na dievča Susso, ktorá je priam posadnutá tým, aby dokázala existenciu trollov. Podnietila ju k tomu fotografia jej starého otca, ktorý nafotil z lietadla medveďa, ktorý niesol na chrbte nahé dieťa. Založí webové stránky a hľadá po krajine informácie. Švédskom otriasa sem-tam prípad uneseného dieťaťa. Susso sa raz dostane k jednej starej panej Edit, ktorá tvrdí, že ju chodí do domu pozorovať škriatok. Na nastavenú fotopascu sa jej podarí škriatka odfotiť a vtedy zmizne Edit vnuk Mattias a podozrenie padne na škriatka. Medzitým v krajine v osamelých usadlostiach žijú trollovia – tí obrovskí a suroví, ale aj tí malí – škriatkovia, ktorí sú zlí aj dobrí. Dokážu sa prevteľovať do zvierat a v prípade nebezpečia to aj robia. Fascinujú ich hrajúce sa malé deti a preto ich unášajú. Starajú sa o nich ľudia, ktorých tiež uniesli ako deti a zmenili im identitu. Tu skončí aj Mattias. Unesené deti dostanú niektorého z malých škriatkov, ktorí sú v lumíkoch, veveričkách, hranostajoch, aby ich upokojili. Trollovia totiž majú tú vlastnosť, že dokážu vniknúť do hlavy a do myšlienok. Tí zlí narobia ľuďom veľké škody. Tvrdohlavá Susso ide za svojim cieľom a začne byť skrývajúcim sa trollom na stope. Tí sa ju pokúsia zabiť. Na čo sa ona zľakne a odcestuje z mamou a bývalým frajerom na juh, kde ale pokračuje v pátraní po troloch. Dozvie sa zaujímavé veci a skladačka zapadne do seba. Na tejto ceste dostane sa k nej jeden škriatok v podobe veverice a zachráni im život, ale zmení aj myslenie Susso. Tá prestane tvrdohlavo trvať na tom, že trollovia existujú a nakoniec zruší aj webové stránky. Zistí totiž, že ich je treba nechať na pokoji. Kapitoly v knihe sa dynamicky striedajú. Niektoré su naozaj krátke. Vidíme tak snaženie a život Susso a jej okolia a život v jednej z usadlostí, kde troloovia žijú. Tu sa dej sústreďuje najmä na dospelého Seveda, ktorého uniesli ako malého chlapca na začiatku knihy a aj vďaka ktorému sa malý Mattias dostane späť k ľuďom. Opisy činností sú veľmi realistické, niekedy až surovo úprimné. Zaujímavé bolo, že v knihe nie je spomenuté, že by si niekto zapálil cigaretu – ale žuvacím tabakom sa kniha len tak hemží. Dočítala som sa, že aj vo Švédsku berú tých s tmavou kožou a oprisľahovalcov tak, ako u nás. Ako hrozbu, alebo akési nutné zlo. Aj keď sa rozhodovali ako dieťa unesú, tak sa vravelo o tých tmavých, lebo tie tak nebudú hľadať... Aj keď kniha bola zaujímavá, nenašla som si tam postavu, ktorá by bola tým mojím „favoritom“. Dej mi pripomínal zasneženú zimnú krajinu skrytú pod záľahami snehu, v ktorej sa odohrával. To znamená, že aj pri tých všetkých nebezpečných situáciách aj smrtiach, plynul pokojne. Ale musím uznať že aj napriek tomu je to originálna kniha, ktorú si určite po čase opäť rada prečítam.

Zabudla som dať hodnotenie.