Kluzký

Druhá časť série Příhraničí – Kluzký trošku podľa mňa „akčnosťou a pitím“ zaostala za prvou časťou – Led. Skoro trištvrte knihy sa odohráva v Pevnosti, kde sa Led dostal po vyhrabaní z kopy snehu. Zisťuje, že je práve leto a teda v mrazivom snehovom záveji strávil pol roka! Stal sa z neho ľadochodec? Alebo je mŕtvy? Ako je možné, že prežil? Je dezorientovaný, nič si nepamätá, vychudnutý, na hlave ani jeden vlas. Jediné miesto, kde sa môže dať dokopy je Pevnosť. Vydáva sa teda na cestu a postupne sa mu vracia jeho stará ostražitosť, pri sebe má poznámky čarodeja Jeana, ktoré by mali popisovať, ako sa dostať cez Hranicu do normálneho sveta. Zamysĺený si nevšimne ľadovo priezračnú pyramídu Splozencov Mrazu. Snežní lordi naňho zaútočia mrazom, Led sa už lúči so životom, Ale dostane sa z toho, sám sa čuduje, že mu mráz neublížil. V Pevnosti jeho prvé kroky vedú k chlapovi, ktorý mu okrem informácií predával aj zbrane. Len tak, pre starú známosť a peniaze zabije pre neho dvoch chlápkov. Pevnosť nepoznáva. Zmenila sa. Sám sa čuduje, čo všetko sa stalo za pol roka, čo tam nebol. Leto vytiahlo do ulíc viac ľudí, ale polovica z nich je akosi mimo, potulujú sa ulicami so skleným pohľadom. Viackrát dostáva informáciu, že ho s niekým videli v Pevnosti, ale on si nič nepamätá. Začína hľadať svojich starých kamarátov. Najmä Havrana, ktorý mal zmiznúť aj s peknou kôpkou drogy. Zisťuje, že v Márnici, kde býval, už pre neho nie je miesto. A tak chodí po Pevnosti a po krčmách hľadá kamarátov. A hlavne, musí si niekde nájsť bývanie a nejaký džob, je bez peňazí. Zisťuje, že sa na trhu objavila nová droga – mozgožrút a tiež to, že v Pevnosti sa usídlilo veľa Číňanov, ktorí sa začínajú montovať do politiky. Nič nie je tak, ako keď bol v Pevnosti naposledy. Stretáva sa so sektármi. Na ulici stále na neho niekto poľuje a chce ho zabiť. Vie, že viacerým leží v žalúdku. Aj Patrole, kde robil a kde ho za dezertérstvo chcú poslať so severnej priemyslovej zóny. A to sa mu nepáči, ktovie, či by to prežil. A Valkýry tiež nezabúdajú. Musí z Pevnosti zmiznúť. Príde mu vhod, že ho naverbujú Družiníci (čosi ako policajti). Vyplatia mu hneď žold – ktorý hneď minie na kúpu zbraní a munície, dostane od nich aj bývanie. Dostane sa ako parťák ku Grišovi, s ktorým dostane za úlohu zistiť, kto a kde vyrába mozgožrúta a zničiť to. Tak sa dostane do Gheta, kde sú zhromaždení mutanti, ale všetci ich volajú zmetci. Ľudia, ktorí sa zmenili zo žiarenia, magickej energie, ktorá je všade okolo. Celá pevnosť je jedno veľké bojisko o moc a nadvládu. Jednotlivé gangy bojujú proti sebe a do toho sa v Ghete začínajú nepokoje. Zmetci chcú slobodu. V Pevnosti začína byť riadne horúco. Ledovi príde vhod, že ich posielajú von, za jej múry. Majú ísť hľadať výrobňu drog. Zo skupiny, ktorá vznikne, on jediný má skúsenosti z pobytu za múrmi. Myslí si, že to je dôvod, prečo si ho Družina najala. Ale jeho inštinkt mu nahovára, že to nie je pravda. Je mu to však jedno. Chce to využiť a pri prvej vhodnej príležitosti utiecť. Chce sa pokúsiť dostať do normálneho sveta. Po ceste sa len vďaka nemu a jeho skúsenostiam dostanú až na miesto, kde nájdu výrobňu drog. Zaútočia. A Ledovi zrazu dochádza, že nie je všetko tak, ako mu to vraveli. Zdá sa mu, že mali za úlohu nájsť popis, ako sa droga vyrába, nie výrobňu zničiť. Vtedy miesto, kde horí výrobňa drog, začína zaplavovať hustá hmla a naťahuje ľadové prsty aj po Ledovi. Dáva sa na útek. Prespí v močarine a keď sa vydáva na cestu, stretáva sa s bielym nečlovekom. Chce utiecť, ale jeho vôľa je preč. Biely človek je Tretím Strážcem Vědění a chce od Leda, aby našiel nôž (v prvej časti si ho kúpil a nôž sa s ním spojil), kvôli ktorému sa dostal do týchto ťažkostí. Nie je to totiž nôž, ale kľúč k normálnemu svetu. Snežní ľudia totiž bojujú proti Lordom Mrazu a kľúčom odoberali teplo zo sveta, pre ich čoraz chladnejší svet. Kľúče-nože nesmú dostať do rúk Lordi Mrazu, lebo skončí všetko. Led, aj keď nechce, sa vyberie po nôž, ktorý ho k sebe ťahá. Na cestu dostane od Tretíto Strážce Vědění sprievodkyňu, čo ho šokuje! Je to totiž Valkýra, ktorej sa on vyhýba ako čert svätenej vode. Stretnutie s ňou je pre neho totiž istá smrť. Keď sa uvidia hneď sa pustia d seba, ale Tretí Strážca ich ovláda a tak sa vzájomne nezabijú. Putujú spolu k hranici, kde ich čakajú ľadoví Golemovia a mŕtvola s nožom medzi rebrami. Led využije chvíľu, keď si ho veľmi nevšímajú a rozhodne sa prekročiť hranicu. Preberie sa v normálnom svete.

A treba čakať na tretiu časť. Ako som napísala asi trištvrte knihy sa odohráva v pevnosti a je tam dosť politiky – kto s kým, proti komu, Číňania sa chcú dostať do Obchodnej komory, Gymnázium už nemá takú moc, niektoré gangy už berú aj ženy, drogy. Je tu aj veľa „krčmových“ rozhovorov, keď Leda volajú jeho kamaráti piť. Tu je ale rozdiel oproti prvej časti – Led nepije a aj sa menej bije. Viac rozmýšľa. Preto je aj dej knihy taký pokojnejší, ťahavejší. Zato posledná štvrtina je parádna jazda, rýchla, plná prekvapení, čudných bytostí aj rastlín. A do knihy, aj keď len tak okrajovo, vstúpili dve ženské postavy. Veronika – snajperka, ktorá bola s Ledom v oddiely a Ilor - kráľovná Valkýr, sprievodkyňa Leda k Hranici. Opäť som sa musela popasovať s ruskými menami. Ale knihe nemožno uprieť originalitu a nápad. Veľmi dobrá – odporúčam prečítať. Veľmi sa mi v knihe páčila myšlienka: -Vůbec čas, to je pomstychtivá svině. Když Selin navrhoval, že se půjdeme napít, říkaval: "Musíme přece nějak zabít čas." A já s nim súhlasil. Musíme. A čas si to pamätuje. Takže nakonec to vypadá tak, že nejdřív my celý život zabíjíme čas a pak se zdá, že ve skutečnosti to bylo přesne naopak – to čas pomalu a nenápadně zabíjel nás.-