Milujem tvoje lži

Máme pre vás úryvok z knihy na prečítanie. Čo poviete, páči sa vám táto kniha?

Dorazila som pod Michalskú bránu a zastala som v strede pod podlubím. Premýšľala som, ako sa spoznáme. Identifikujem otca podľa fotografií z internetu? Obzerala som sa na všetky strany, hľadajúc muža, ktorý je sám a očividne smeruje ku mne. Dával si načas.

„Katarína?“ omráčil ma hlas za mojím chrbtom.

 Zvrtla som sa. Predo mnou stála vysoká, šmrncovná žena. V ruke kŕčovito zvierala listovú zelenú kabelku a na prste sa jej ligotal prsteň s veľkým kameňom rovnakej farby. Okolo nej sa vznášal ťažký parfum blahobytu. 

„Áno, to som ja,“ vydýchla som. 

 S neskrývaným záujmom si ma premerala od hlavy až po päty. 

„Môj manžel je na služobnej ceste, prišla som namiesto neho,“ oznámila stroho. „Takže, čo by si chcela?“ Tykala mi, akoby som bola dajaká sopľa. 

„Neviem... Totiž, som dcéra Dany Moravčíkovej...“ koktala som červená ako pivónia. 

„A?“ nahla sa ku mne.

„Pán Klen jej kedysi napísal list. Dosť zvláštny. Ja neviem... Ja si myslím...“

„Čo si myslíš?“ hlavu naklonila nabok a spopod krátkych vlasov sa jej zablysla zlatá náušnica.

„No neviem... Ja si myslím, že som jeho dcéra...“ vyjachtala som. A je to vonku!